Blog školského psychológa

Dobrý stres (eustres)

Pod dobrým stresom rozumieme taký, ktorý nie je akútny ani chronický.  V tomto prípade telo uvoľňuje: kortizol, adrenalín a noradrenalín. Tie zvyšujú našu pozornosť, motiváciu a posilňujú naše orgány. Avšak eustres vznikne len za určitých podmienok ako napr.:

• dostatok spánku
• aktívna potreba vyriešiť istý problém
• mať aj schopnosť riešiť problém
• mať istú kontrolu  nad okolnosťami

Dobrý stres – eustres pomáha zvyšovať náš výkon, zlepšuje našu koncentráciu, máme vyostrené zmysly. Pozitívny stres je dobrý aj pre učenie.  Autori ako P. Doulík, J.Škoda, či J.T. Shors uvádzajú, že stres má zásadný vplyv na zapamätávanie si učiva. Veľmi nízka hladina stresu vedie k nude a únave - proces zapamätávania si je zhoršený. Mierna hladina stresu zvyšuje tento proces a zapamätávaniu to naopak pomáha.  Vysoká hladina stresu ale vedie k spomaleniu a zhoršeniu celého procesu zapamätávania si. 

Na stres sa teda netreba pozerať len ako na hrozbu. Istá miera stresu je evidentne veľmi dobrá. Keď pociťujeme napätie, búšenie srdca, či iný stresový príznak nemusíme hneď proti nemu bojovať. Vnímajme ho ako signál,  ktorý nám naznačuje, že sme v strehu, môžeme podať dobrý výkon alebo lepšie si niečo zapamätať.

 

Negatívna forma stresu (Distres)

Distres vzniká vtedy, keď cítime fyzické alebo emocionálne ohrozenie, zastrašovanie, ťažkosti, stratu prestíže, výraznú časovú tieseň. Distres, tak isto ako eustres, vzniká za istých podmienok. V tomto prípade ide o:

• konfrontáciu s problémom, ktorý nechceme riešiť
• nevnímame riešenia problémov
• máme pocit riskovania, ktorý je zapríčinený komplikáciami
• máme malú alebo žiadnu kontrolu nad situáciami
• stres opakovaný alebo dlhotrvajúci

 

Chronický stres

Keď je distresu veľa a trvá dlho vzniká z neho chronický stres. Chronický stres ma veľký vplyv na imunitný systém. Keďže znižuje počet bielych krviniek, oslabuje tak organizmus a ničí imunitný systém. Preto ľudia v chronickom strese sú častejšie chorí a ľudovo povedané, „lepí sa na nich každá choroba“: 

Chemická nerovnováha, ktorá prebieha pri dlhodobom strese, má v organizme za následok aj zmeny v správaní. Takíto ľudia sú často výbušní, nepredvídateľní, dostávajú sa do afektov. Dôvodom je látka serotonín, ktorá je silným modulátorom emócií a následne správania. Keď klesne hladina serotonínu, zvyčajne sa zvyšuje prudkosť, pravdepodobnosť násilnej reakcie človeka. Ohrozenie a stres zároveň zvyšuje hladinu vazopresínu, ktorý je spájaný s agresivitou. 

Ďalší vážny dopad na organizmus, ktorého príčinou môže byť aj stres, je porucha kardiovaskulárneho systému. Z dlhodobého hľadiska obmedzuje príliš vysoká úroveň adrenalínu v tele reguláciu výkyvov krvného tlaku. Tieto neriadené výkyvy vytvárajú tenučké drsné miesta vo vnútri ciev. Tie sa následne menia na jazvy, kde sa zvyknú zachytávať niektoré látky v krvi. Postupne sa hromadia a upchávajú cievy. Sú dve možnosti ako sa prejavia. Buď praskne cieva v srdci, vtedy dôjde k infarktu alebo praskne cieva v mozgu a dôjde k mozgovej mŕtvici.  

 

Ako poraziť stres? Trochu genetiky a trochu vlastnej sily

To ako stres dopadá na človeka je výsostne individuálna záležitosť. V poslednom období prebieha veľa výskumov v oblasti molekulárnej genetiky, ktoré sa zaoberajú vzťahom stresu a dedičnosti. Kladú sa otázky, napr. Ako je možné, že niekto sa v istej záťažovej situácii „zloží“ a niekto nie? 

Faktorov, ktoré  tento jav ovplyvňujú je niekoľko. Jedným z kľúčových, je spôsob interpretácie jednotlivých stresových situácií. To, či sa na záťažovú situáciu pozeráme napríklad ako na výzvu či neprekonateľnú prekážku. Alebo ako v ťažkých chvíľach vieme pracovať so svojimi silnými stránkami charakteru. Zvládaniu stresu sa venuje aj pojem post-traumatický rast. Ide o prístup, ktorý pomáha prekonávať traumatické a záťažové situácie v kontexte pozitívnej transformácie človeka a osobnostného rastu. Nepopiera smutné, či negatívne okamihy, no zároveň otvára vnímanie konkrétnej udalosti z pohľadu životného rastu človeka.

Faktom ostáva aj to, že dôležitú úlohu pri zvládaní stresu hrá genetika. Očakáva sa, že záhada génov bude čoskoro objasnená. Niektoré gény, ktoré sú zodpovedné za vyvolanie stresu už boli dokonca identifikované. Je predpoklad, že v budúcnosti budeme vedieť odhadnúť schopnosť zvládať stres na základe krvného testu.

 

Literatúra

1.. Petlák, E., Valábik, D., Zajacová, J. (2009): Vyučovanie – mozog – žiak, Bratislava, IRIS   

    s.r.o. 

2.. Medina, J. (2012): Pravidlá mozgu,  Brno, Albatros Media a.s.

3. (HTTPS://DIVA.AKTUALITY.SK/CLANOK/58408/STRES-MOZE-BYT-PROSPESNY-CO-PRESNE-JE-EUSTRESS-A-AKE-SU-JEHO-VYHODY/)

4. (https://eduworld.sk/cd/kornelia-durikova/5216/charakter-silne-stranky-cloveka-a-ich-miesto-v-skole).

5. (https://en.wikipedia.org/wiki/Posttraumatic_growth).