Blog školského psychológa

Reakcia útok alebo uteč je prirodzenú reakciou človeka na nebezpečenstvo. Ide o prejav stresu, ktorý má svoj historický význam a vďaka nemu sme ako ľudia prežili . Kedysi sme takto  reagovali na predátora napr. mamuta a to, že sme utiekli, či zaútočili nám zabezpečilo to, že sme tu. Dnes nás ale nenaháňa predátor, no COVID-19. V tele nám však spúšťa rovnakú stresovú reakciu a preto je vhodné v tejto situácii využiť všetky vedomosti, ktoré máme o zvládaní stresových  situácií. 

 

Odporúčania WHO a iných zdravotníckych organizácií o tom, ako zvládnuť obdobie s COVID-19.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a  mnohé iné zdravotnícke organizácie vo svete vydali niekoľko odporúčaní ako zvládnuť aktuálne záťažové obdobie. 

 

Ako uvádzajú súčasná situácia prináša veľa emócií a môže byť stresujúca, tak pre jednotlivca ako aj pre celé komunity. Zdôrazňujú, že  každý z nás reaguje v strese inak. Emocionálny dopad pocitu ohrozenia na človeka závisí od niekoľkých faktorov. 

1.Osobnostný profil (vlastnosti, temperament, genetika, hodnoty, názor, svetonázor, spôsob uvažovania a iné)

2. Osobné skúsenosti

3. Sociálne a ekonomické zázemie (individuálne ako aj komunitné)

4. Prístup k lokálnym informáciám 

 

COVID-19 a média

Veľkú úlohu v prežívaní ľudí hrajú aj média a to, do akej miery a ako zverejňujú informácie o priebehu ochorení. Či dominujú informácie podporujúce strach a stres alebo sa prezentuje aj nádej, odvaha, empatia, pokora a iné silné a optimistické stránky spoločnosti. 

 

Mentálne zdravie a COVID-19

Najviac ohrozenými skupinami ľudí z pohľadu mentálneho zdravia sú:

1. Ľudia, ktorí už majú psychické problémy

2. Lekári, sestričky, zdravotní a sociálni pracovníci. Všetci tí, ktorí pomáhajú pri riešení situácie spojenej s COVID-19

3. Deti (záleží aj od rozsahu ochorenia v regióne, komunite a citlivosti dieťaťa)

 

Prejavy správania a reakcie ľudí počas obdobia spojeného s priebehom ochorenia COVID-19:

1. Strach a úzkosť spojené s vlastným zdravím a zdravím svojich blízkych

2. Zhoršenie spánku

3. Zmena v stravovaní (strata chuti alebo naopak intenzívne jedenie)

4. Zhoršenie koncentrácie

5. Zhoršenie chronických zdravotných problémov

6. Intenzívnejšia konzumácia alkoholu, cigariet a iných drog

 

Čo robiť a ako zvládnuť obdobie stresu

1. Dajte si odstup a prestávky od informácií o COVID-19. Vyhýbajte sa preexponovanému prijímaniu mediálnych informácií o COVID-19. Nezisťuje každú chvíľu čo je nové, koľko ľudí pribudlo s pozitívnymi výsledkami a kde, čo všetko sa mení, čo všetko hrozí, kde sa čo udialo v rôznych kútoch sveta. Dodržiavajte základné pravidlá nariadené autoritami, priebežne sa informujete, no neťukajte do mobilov či počítačov každú chvíľu.

2. Starajte sa o seba. O svoje zdravie, telo a dušu. 

1.  Pohyb - Aktuálna izolácia nám možno narúša naše zaužívané zvyky o pohybe, či starostlivosti o seb Ale dá sa to. Každý z nás vie aké má možnosti, no pohyb na čerstvom vzduchu alebo aj nejaké domáca fyzická aktivita je fajn. Cieľom pohybu je vyplavenie z tela a spracovanie stresových hormónov ako adrenalín a kortizol. No tiež neopúšťanie sa, neprepadávanie depresii, úzkosti. 
2. Strava - jedzte zdravo a vyvážene 
3. Spánok – nevysedávajte večer pred televíziou alebo počítačom. Aj keď nemusíte ísť ráno do školy, či práce, pravidelný spánok a hlavne jeho dostatok je veľmi dôležitý. Dospelí a teenageri by mali mať 8 hodín spánku. Deti vo veku 6-13 rokov 9až 10 hodín spánku. 
4. Alkohol, cigarety, iné drogy – vyhýbajte sa im.
5. Psychické ukľudnenie – pri pocitoch úzkosti a napätia sa pár krát nadýchnite a vydýchnit Skúste mindfulness.

3. Buďte v kontakte s rodinou, priateľmi - Udržiavanie sociálneho kontaktu bez priameho osobného kontaktu už v dnešnej technologickej dobe nie je problém. Avšak treba si dať pozor aby sme to so sociálnymi sieťami, či inou techno-komunikáciou neprehnali. A napríklad unikal nám kontakt s ľuďmi, ktorých máme priamo doma. 

4. Snažte sa robiť aktivity, ktoré Vás bavia a robia vám radosť. 

5. Prijmite realitu a nebojujte s ňou -  Akceptujte aktuálny stav a snažte sa čo naviac vnímať prítomnosť. Sústreďte sa na radosti, starosti, krásy v prítomnosti. Snažte sa nerozmýšľať v rovine strachu z budúcnosti. Čo najviac sa vyhnite myšlienkam – čo by bolo keby.., čo keď...Sústreďte sa na prítomnosť a to, čo je tu a teraz. 

6. Nestrácajte nádej a optimizmus. 

 

Deti a stres

Deti reagujú na to, čo vidia okolo seba. Ak majú okolo seba vystrašeného a zlomeného rodiča, ich vnímanie situácie bude rovnaké, prípadne intenzívnejšie. Preto sa o seba ako rodičia starajte, nereagujte impulzívne ale buďte v kľude, pokoji a ak treba buďte oporou svojim deťom.

Zdroje:

1. https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/prepare/managing-stress-anxiety.html?CDC_AA_refVal=https%3A%2F%2Fwww.cdc.gov%2Fcoronavirus%2F2019-ncov%2Fabout%2Fcoping.html
2. https://www.who.int/docs/default-source/coronaviruse/helping-children-cope-with-stress-print.pdf?sfvrsn=f3a063ff_2
3. https://eduworld.sk/cd/kornelia-durikova/6527/stres-nas-dokaze-neuveritelne-nicit-ako-si-s-nim-poradit
4. https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2807/co-je-vsimavy-stav-mysle-mindfulness-a-ako-nam-v-zivote-moze-pomoct