Blog školského psychológa

Výskumy, ktoré sa venujú charakteru nám ukazujú, že práve pokora, spolu so sebaovládaním sú na posledných miestach poradia silných stránok vo svete. 

 

Pokora ako moderná cnosť

Pokora je cnosť, ktorú dnes ľudia vnímaju ako starodávnu vlastnosť. Pravda je však úplne iná. Je mimoriadne moderná, významná a má široký rozmer. Priamo súvisí s úspechom človeka, tvrdou prácou a medziľudskými vzťahmi.  Predstavme vedca, lekára alebo iného úspešného človeka, ktorý by nebol pokorný. Určite by sa mu  v konečnom dôsledku nič nepodarilo alebo by po úspechu prišiel rýchly pád. A. Einstein povedal, „Známkou skutočného poznania je vždy prirodzená pokora.“.  Nedá sa s ním nesúhlasiť. Pokora priamo súvisí so schopnosťou učiť sa, zdokonaľovať sa, inšpirovať sa inými a v konečnom dôsledku s tvrdou prácou. Pokorný človek vie prijať kritiku a vie sa z nej poučiť. Hovoria za neho činy a nie prázdne slová. 

 

Obrovským nedorozumením a nepochopením pokory je to, že ľudia si myslia, že byť pokorným znamená nemať odvahu, nemať sebavedomie a len sa podrobovať. Je to obrovský omyl.  Slávny psychiater Viktor E. Frankl povedal,  „Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha.“ Zdravé sebavedomie, váženie si seba, ambície, cieľavedomosť, pokora naopak podporuje. Dáva jej širší  rozmer. Hovorí o úcte, rešpekte k ľuďom, prírode, spoločnosti a vnútorne sile. O schopnosti aktívne počúvať a budovať zdravé medziľudské vzťahy. 

 

Pokora priamo súvisí aj s vďačnosťou.  Uvedomením si toho, že som obkopený ľuďmi, ktorí mi pomáhajú, stoja pri mne a aj toho, že niekedy je proste menej viac.  „Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života“, povedal Albert Schweitzer – nositeľ Nobelovej ceny za mier. Pokora, tak isto ako vďačnosť nás drží pri zemi a núti uvažovať aj o iných, ako len o sebe. Pomáha empatii, ľudskosti, veľkorysosti a láske. Hovorí sa, že úprimná láska je plná pokory. Výskumy ukazujú, že ľudia s touto cnosťou sú úspešnejší, šťastnejší, lepšie zvládajú stres a majú lepšiu kvalitu života.

 

Pokora a čas na zamyslenie

Definície pokory sú rôzne, no jej podstata je tá istá. Uvedomenie si širšieho rozmeru sveta, bytia a úcta k inému. Opakom je pýcha, arogancia, povýšenectvo a neúcta. 

 

Čas sviatkov nás prirodzene núti k zamysleniu sa nad našou malosťou, kvalitou medziľudských vzťahov a vedie nás k tomu aby sme náš život trošku spomalili a zamysleli sa.  Na záver jedna myšlienka, „Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval ale aby si sa otvoril. Práve ona je kľučom k zmene.“ (Antoine de Saint Exupery)