Blog školského psychológa

Ak chceme hovoriť o dopade technológii na životy ľudí, musíme sa snažiť byť objektívni a neskĺzať k prvoplánovým emocionálnym vyjadreniam typu, „Technológie sú zlé. Ničia životy ľudí, predovšetkým mladých. Všetci mladí sú závislí...“alebo „Kedysi nám bolo omnoho lepšie bez celého tohto cirkusu.“

Moderné technológie, sociálne siete prinášajú mnoho pozitív v dnešnom svete. Uľahčujú nám bežný život. Sú zdrojom informácií, vedomostí, ku ktorým sa  vieme dostať pár kliknutiami. Mnoho povinností dnes už vieme vybaviť z pohodlia domova. Existuje veľa aplikácií, ktoré nám tiež zlepšujú zdravie a kvalitu života.

Kde je potom problém? O čom vlastne hovoria fakty, ktoré spomínajú závislosti na telefónoch, sociálnych sieťach, obrovské časy strávené pred obrazovkami počítačov, patologické javy ako kyberšikana, digitálny stres, nárast depresií, úzkostí, poruchy príjmu potravy  a túžba vyzerať skvelo? Alebo sklony k perfekcionizmu, nárast narcizmu, cynizmu, nezáujmu o dianie okolo seba, zvýšenie agresivity, zníženie sebaovládania, komunikačných a sociálnych zručností a obrovský nárast deficitu spánku?

Všetky tieto fakty hovoria v prvom rade o tom, že sa musíme naučiť žiť s technológiami tak, aby nám  neubližovali, nekomplikovali život ale naopak pomáhali. Ako sa to ale dá?

 

Človek vs. Instagram, aplikácia, technológia

Veľa dnes počúvame o tom, ako by sme mali rozvíjať svoje digitálne zručnosti. Áno. Je to dôležité. No skôr ako mať dobré digitálne zručnosti musíme ovládať samých seba. Pretože o tom, ako využijem mobil, počítač nerozhoduje technológia ale ČLOVEK sám. Ja sám rozhodujem o tom, akú fotografiu, stories dám na Instagram, Facebook, Twitter. Čo napíšem o niekom, niekomu cez What´s up, Messanger, e—mail. Ja sám rozhodujem o tom aký obraz o sebe vytváram. Ja sám rozhodujem o tom, či niekomu ublížim, zosmiešnim ho, strápnim. Nie je to môj Smartphone. Sme to my ľudia, ktorí rozhodujeme o svojich činoch, krokoch, správaniach.

Ak mám v ruke nôž môžem ho využiť k vyrezaniu nádherného diela z dreva alebo nim môžem ublížiť. Nie je to nôž čo  rozhoduje o tom, čo s ním urobím. Rozhodnutia robím ja sám. Princíp používania technológií je ten istý. A preto sústredenie sa a uvedomovanie si svojich činov, svojho správania, práca s človekom ako takým, jeho ľudskosťou, no aj práca na jeho mentálnom zdravím  je to, čo je kľúčom k zvládnutiu života s technológiami.

 

Niečo na tom mozgu je...

Aby sme lepšie pochopili nutkavý pocit človeka neustále si kontrolovať e-maily alebo novinky na Instagrame, musíme aspoň trochu pochopiť ako funguje náš mozog.

Systém sociálnych sietí a aplikácií ako Instagram je založený na tzv. systéme odmeňovania v mozgu a prirodzenej potrebe mozgu spoznávať, ísť za niečím novým (novelty seeking, sensation seeking). Preto, ak sa sociálne siete  používajú veľmi často môže užívateľ sociálnej siete napr. Instagram  preukazovať  syndrómy podobné látkovým závislostiam (alkohol, drogy). Môžeme badať výrazné zmeny nálad, významné zníženie tolerancie, nedostatok sebaovládania, medziľudské konflikty vychádzajúce zo správania v súvislosti s konkrétnym podnetom.

Mnohé výskumy poukazujú tiež na to, že nadmerné používanie sociálnych sietí má za následok:

• zníženie vnímavosti, koncentrácie a všímavosti

• nárast narcisizmu (zahľadenosti do seba a sebaobdivovanie)

• zníženie angažovanosti v komunite a okolo seba

• ničenie medziľudských vzťahov

Známa terapeutka pracujúca s mládežou a závislosťami na sociálnych sieťach, Dr. Rachel O´Neil hovorí: „ Sociálne siete sú designované tak, aby v nás vytvorili závislosti.  Majú podporovať impulzivitu, výbušnosť a znižovať sebaovládanie. Nič v dnešnej dobe nedokáže konkurovať sociálnym sieťam v oblasti prísunu nových informácií. Je to neustálom chtíči skontrolovať si nový post, získať nový like, mať čo najviac followerov a byť zdieľaní. Každý aspekt sociálnych sietí je stvorený tak, že  útočí na základne funkcie mozgu. Permanentne atakuje centrá odmeny a pocity uspokojenia. Autori aplikácií veľmi presne vedia čo robia. Začína to pomaly, malými pocitmi radosti, šťastia, uspokojenia, krátkodobými pocitmi úľavy. No následne sa to mení na prežívanie úzkosti, stresu a neustály strach z vymeškania niečoho.“

FOMO

V modernej psychológii, ktorá pracuje aj s témou technológii sa zaviedol nový pojem, FOMO – Fear Of Missing Out. Jeho obsah je myslím, že veľmi jasný a zrozumiteľný.

Ok. Čo ale s tým? Dá sa niečo s tým robiť? Vieme nájsť rovnováhu v živote s technológiami a živote bez technológií?

 

Digitálne zručnosti vs. ľudskosť

Mnohí ľudia si myslia, že najlepším riešením je jednoducho zbaviť sa mobilov, Iphonov, Smartphonov, počítačov, Xboxov, Playstation-ov. A možno zničiť  k tomu ešte aj  internet. Toto však určite nie je správna cesta. Predsa len žijeme v roku 2019 a vývoj ide dopredu. Či sa nám to páči alebo nie, žijeme v digitálnej dobe a budeme potrebovať digitálne zručnosti. Avšak....

Človek musí ostať v prvom rade človekom. Osobný kontakt človeka s človekom nikdy nenahradí umelá inteligencia, aj keď sa to bude čiastočne diať. Živého učiteľa nikdy nenahradí počítač. Aj keď, aj to čiastočne bude. Živú zdravotnú sestru nikdy nenahradí počítač. Aj keď tie snahy tu budú. Sociálneho pracovníka nikdy nenahradí robot. Človek bude vždy chcieť nakoniec hovoriť s, či dotýkať sa človeka.

Prosociálne zručnosti a  mentálne zdravie by mali byť VŽDY základom pre rozvoj digitálnych zručností. A teda digitálne zručnosti nesmú byť nadriadené zručnostiam ako komunikácia, spolupráca, empatia, emocionálna inteligencia, priateľstvo, láska atď..

 

...viac v článku „6 krokov k zlepšeniu mentálneho zdravia v techno-dobe.“