Blog školského psychológa

Mentálne zdravie detí a mládeže sa stalo za posledné roky veľmi horúcou témou. Mnohé fakty poukazujú na jej závažnosť, napriek tomu je to veľmi podceňovaná problematika. Na verejnosti panuje vo všeobecnosti názor, že deti a mládež nemôžu mať psychické problémy, že sa celá téma preháňa, deti nemôžu mať napríklad depresiu, úzkosti či iné problémy. To všetko je záležitosť dospelých.

Obrovský nárast psychických problémov detí a mládeže

Pozrime si ale fakty. Národné centrum zdravotníckych informácií zverejnilo minulý rok šokujúcu správu: „Za posledných 9 rokov narástol počet mladistvých s novozistenou psychickou poruchou až o 72,1 %. Stúpajúci trend majú v tejto vekovej kategórii aj samovraždy a samovražedné pokusy. Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú konflikty a rodinné problémy“. Neviem či si dostatočne uvedomujeme závažnosť tejto informácie. Vzrástol až o 72,1%!

Ako uvádzajú, výrazný nárast nastal vo vekovej skupine 15-19 ročných. Z hľadiska bližšej špecifikácie ide o neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, poruchy správania, emočné poruchy. Zaujímavý je až trojnásobný nárast porúch s príjmom potravy (anorexia, bulimia). Keď si tieto diagnózy preložíme do zrozumiteľnej reči hovoríme o slabom zvládaní psychickej záťaže, malej psychickej odolnosti, častých bolestiach brucha, hlavy, zvracaniach, o problémoch s ovládaním a spracovaním emócií, výbuchoch hnevu, zlosti, slabej koncentrácii a pozornosti.

Čo s tým? Ako ďalej? Aká cesta je tá správna?

Mentálne zdravie

Psychológia 20.storočia sa sústredila na odstránenie negatívneho, zničujúceho v živote človeka ako napríklad depresia, úzkosť, násilie, závislosti. Odborníci však zistili, že v dnešnej dobe je to málo. Áno, je to dôležité, no je to málo. K tomu aby sme vedeli zvládať stres, napätie, vedeli rozvíjať svoj potenciál  a žili plnohodnotný, šťastný a zmysluplný život potrebujeme nielen odstrániť problémy, prekážky z cesty, prípadne choroby, no predovšetkým musíme vedieť ako zlepšiť kvalitu svojho života. O tomto prístupe hovorí koncept pozitívneho mentálneho zdravia Corey Keys-a. Ten tvrdí, že k  mentálnemu zdraviu potrebujeme dva smery. Jeden, ktorý hovorí o odstránení negatívneho, no aj druhý, ktorý hovorí o rozvoji človeka a podporuje jeho pozitívne stránky.

Ak by sme to mali prirovnať ku krásnej rozkvitnutej záhrade, tak......Ak chceme mať úžasnú záhradu plnú kvetov, „zdravej prírody“, musíme aj okopávať, aj vytrhávať burinu, no aj polievať, starať sa, o ňu, kvety potrebujú slnko atď. Obe tieto zložky sú dôležité. Jedno bez druhého sa nedá.

Pozitívna psychológia

Ako je možné, že sa máme materiálne stále lepšie a lepšie, no rastú nám psychické problémy? Ako je možné, že v krajinách s najväčším nárastom HDP sa úroveň šťastia zvýšila len minimálne? Prečo máme tak vysoký stupeň depresie? Čo sa stane s človekom, ktorý sa dostane z depresie? Dokáže žiť automaticky šťastný život? Ako rozvíjať kvalitu života a potenciál človeka? Tieto a mnoho iných otázok si dávali v 20. stororočí mnohí odborníci.

Na prelome tisícročí sa rozhodol profesor Martin Seligman, svetovo uznávaný psychológ, odborník na depresiu, založiť psychologický smer, ktorý bude skúmať a venovať sa tým stránkam života, ktoré zlepšujú kvalitu nášho života. Nazval ho pozitívna psychológia.

V 90-tych rokoch 20.storočia spojil profesor Martin Seligman, považovaný za „otca“ pozitívnej psychológie veľkú skupinu odborníkov. Každý z nich hľadal odpovede na mnohé zo spomínaných otázok, pričom otvárali témy ako kvalita života a osobná pohoda. Zisťovali, ktoré sú to tie faktory, ktoré majú na ne najväčší vplyv. Realizovali množstvo výskumov na témy pozitívne emócie (Barbara Frederikson), zaujatie činnosťou (Mihaly Csikszentmihalyi), silné stránky človeka (Chris Peterson), vytrvalosť, reziliencia, úspech (Angela Duckworth) alebo samotní Seligman, Diener plus mnoho iných. Jedným z hlavných dôvodov, prečo začať tak hlboko bádať pozitívne stránky života bol fakt, že viac ako 90% všetkých psychologických výskumov sa venovalo negatívnym stránkam života, ako napríklad depresia, úzskosti, fóbie. Bol enormný nedostatok faktov o faktoroch, ktoré napĺňajú kvalitu života, životnú pohodu, osobnú spokojnosť. Profesor Seligman cítil, že je nevyhnutné spojiť výskumy a zastrešiť ich pod „jeden dáždnik“. Vytvoril tak nový psychologický smer, pozitívnu psychológiu, ktorej ponúkol aj zjednocujúcu odpoveď na mnohé otázky. Vytvoril koncept osobnej spokojnosti – PERMA – P (pozitívne emócie), E (zaujatie činnosťou), R (pozitívne vzťahy), M(zmysel), A (úspech).

Pozitívna psychológia otvára pojmy, ktoré boli mnoho rokov vytlačené na okraj spoločenských vied a dotýkali sa len filozofie. Pracuje s pojmami ako silné stránky človeka, rozvoj, potenciál, charakter, životná rovnováha, láska, nádej, vytrvalosť, odvaha, učenie, šťastie. Ale aj psychická odolnosť, zvládanie stresu, koncentrácia.

Školský psychológ na GMRŠ

Svoju úlohu ako školský psychológ vidím predovšetkým v podpore a práci na tom, čo robí človeka zdravím, šťastným a čo mu pomôže viesť vyrovnaný kvalitný život.

Mojou prioritou je rozvoj pozitívnych čŕt dieťaťa, človeka, školy. Práca na tých aspektoch života, ktoré majú za úlohu rozvíjať pozitívny, hodnotný a zmysluplný život. Preto v mojej práci rezonujú aktivity zamerané na témy ako charakter človeka, dobro, spoluprácu, medziľudské vzťahy, šťastie, kultúru a klímu prostredia, silné stránky človeka a rast človeka.

Verím v rovnováhu medzi klasickým prístupom v škole , ktorý je zameraný na akademické učenie a rozvoj psychicky odolnej, silnej, zdravej a šťastnej osoby. Takej, ktorá je múdra, no aj psychicky odolná a charakterovo silná.

Dnešná doba si totižto vyžaduje nie len vedomosti ale aj ľudskosť, cit, pochopenie a psychickú odolnosť.

Viac o práci školského psychológa na našej škole na

https://gymmrssam.edupage.org/a/skolsky-psycholog?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQyNyZzdWJwYWdlPTE%3D

a

https://gymmrssam.edupage.org/a/skolsky-psycholog?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQyNyZzdWJwYWdlPTU%3D