Keď sa v tíme stretne talent, chuť a vôľa tvoriť, potom sa obyčajne zrodí niečo mimoriadne. Tak tomu bolo aj v prípade Posteru -  Peru vs Nikaragua autoriek Martiny, Natálie a Nikolety. S potešením ho uverejňujeme spolu so sprievodným textom, ktorým svoj projekt v triede odprezentovali.

PERU

Prichádzame do hlavného mesta Lima. Okamžite zacítime morský, vlhký vzduch, keďže toto mesto stojí na pobreží Tichého oceánu. Po príchode je hneď cítiť atmosféru veľkomesta – prišli sme do mraveniska plného hluku, chaosu a neustáleho trúbenia áut, ale zároveň nabitého priateľskou atmosférou a miestnou kultúrou. Prekvapuje nás veľký kontrast medzi mestom samotným a jeho okolím – zatiaľ čo sme vo vyspelej, modernej štvrti, vysoko na útesoch priamo nad oceánom, v okolí mesta je vyprahnutá, takmer až púštna krajina.

Bývame v prenajatom apartmáne v štvrti Barranco. Je to bohémska časť s farebnými domami a jasne viditeľným pouličným umením.

Ráno začíname na miestnom trhu (mercando), kde si kupujeme čerstvé papáje a marakuje na raňajky. Cez deň sa túlame uličkami mesta, naplno si užívame miestnu atmosféru a zlepšujeme sa v španielčine. Večery trávime na pláži a v reštauráciách vo farebnom, vysvietenom meste.

Takmer všetko je pre nás nové. Odlišné je najmä tempo života – všetko tu trvá dlhšie a plány sa neustále menia. Rozdiel je takisto cítiť aj v jedle. Namiesto rožkov ľudia na ulici bežne jedia anticuchos (hovädzie srdcia), alebo čerstvé ceviche (čerstvé ryby alebo morské plody v citrusovej marináde). Zážitkom je aj bežný nákup v potravinách, polovica ovocia vyzerá ako z inej planéty.

Samozrejme, nie všetko je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, a aj tu sa našlo pár ťažkostí, s ktorými sme si museli poradiť. Potrápila nás vysokohorská choroba (soroche), dopravný chaos, či jazyková bariéra. S vysokohorskou chorobou ľudia v Peru často bojujú pri návšteve Ánd, kde sú okrem iného aj známe turistické destinácie ako mestá Cusco alebo Machu Picchu. Nachádzajú sa vo vysokých nadmorských výškach, kde telo bojuje s nedostatkom kyslíka. Bolesti hlavy a únava vysoko v horách nie sú sranda. Dopravný chaos tu znamená niečo, čo si u nás v Európe ani nie sme schopní predstaviť. Chodník tu nie vždy znamená bezpečie a z obyčajného prechádzania cez cestu sa stáva adrenalínový šport. Verejná doprava je pre cudzinca hotový labyrint. Jazyková bariéra je niečo, čo sa dalo pri ceste do zahraničia čakať. Mimo hlavných turistických centier však angličtina ani zďaleka nestačí. Bez základov španielčiny si ani neodnesieme správny nákup.

Výhod je tu takisto mnoho. Medzi hlavné patria gastronómia, história a nízke náklady. Peruánska kuchyňa je svetový unikát. Každé jedlo je explózia chutí a kombinácií, ktoré nikde inde nenájdeme. Celá krajina na nás vyslovene dýcha históriou. Stopy ríše Inkov tu vidno na každom kroku. Dotknúť sa tisícročných hradieb uprostred moderného mesta je nezabudnuteľný pocit. A celé to korunujú nízke náklady. Pre Európana je v Peru relatívne lacno, čo umožňuje dopriať si kvalitné ubytovanie a zážitky, ktoré by u nás boli luxusom.

Tu sa ale stretávame s jednou zásadnou otázkou – Čo si zobrať na takúto dovolenku?

Okrem bežných vecí si určite treba zobrať silný repelent a opaľovací krém, s minimálnym UV faktorom 50+. Vysoko v horách je síce zima, to ale neznamená, že nás silné slnko nemôže spáliť. Keď už sme pri tých horách, určite je dobré poistiť sa aj liekmi na výškovú chorobu alebo kyslíkom v spreji. Pomôcť môže aj fľaša na vodu s UV filtrom, ktorá využíva UV žiarenie na dezinfekciu vody, čím môže zabrániť mnohým zdravotným problémom. Toaletný papier síce nepatrí medzi veci, čo by si ľudia obvykle brali so sebou, môže sa však stať, že bude niekde chýbať alebo bude za poplatok. Ako dodatok si ešte môžeme pribaliť dezinfekčný gél a zabúdať by sme nemali ani na hotovosť v drobnom, pretože môže nastať problém pri rozmieňaní veľkých bankoviek.

NIKARAGUA

Prichádzame do hlavného mesta Managua. Po vystúpení z lietadla nás zasiahne poriadna horúčava – teploty sa tu bežne pohybujú okolo 30-35°C. Privíta nás priateľská atmosféra jedných z najpohostinnejších ľudí v strednej Amerike. Ľudia sú tu hrdí na svoju históriu a kultúru. Všade vládne uvoľnená atmosféra. Pristihli sme sa, že sa nevieme vynadívať na monumentálne sopky a sýtozelenú krajinu okolo nás. Pri pohľade na čierne sopečné pláne a suché tropické lesy máme pocit, že sme sa ocitli v úplne inom svete. V Manague ale nezostávame. Presúvame sa do Granady, najstaršieho koloniálneho mesta strednej Ameriky.

Bývame v historickom dome s vnútorným dvorom (patio).

Ráno sa budíme na zvonenie kostolných zvonov a krik predajcov čerstvého pečiva. Deň začíname typickými raňajkami Gallo Pinto (ryža s fazuľou). Zvyšok dňa trávime na kajakoch medzi ostrovčekmi na jazere Nikaragua alebo leňošením v hojdacích sieťach (hamacas). Iná ako doma je najmä orientácia. V Nikarague nikde okrem hlavného mesta nenájdete názvy ulíc ani čísla domov. Adresa znie: od žltého kostola dva bloky k jazeru a potom pol bloku hore k stromu mango. Ale je to pomalý svet, kde sa nikto nikam neponáhľa, takže ak aj človek zablúdi a bude meškať, žiadna tragédia sa kvôli tomu nestane.

Ako všade inde, aj tu narazíme na pár výziev, ktoré nás naozaj potrápia. Zostali sme zaskočení najmä častými výpadkami elektriny, vody aj internetu. Tu je to bežnou súčasťou života, hlavne v menších mestách, ale pre nás, zvyknutých na okamžitý prísun týchto zdrojov je to náročná skutočnosť. Zabrať nám dávajú aj neustále bzučiace, otravné komáre a vytrvalá slnečná páľava. Veľké horúčavy, s akými sa tu stretávame, sú naozaj vyčerpávajúce. Nikto by ale neuhádol, že v Nikarague bude problémom aj politická situácia a byrokracia. Politická klíma je tu naozaj komplexná a aj obyčajné, nezaujaté politické vyjadrenie môže skončiť vášnivou debatou. Ako turisti si preto musíme dávať pozor. Takisto sa treba pripraviť na to, že úradné procesy trvajú naozaj dlho a môžu byť veľmi komplikované.

Výhody ale našťastie prevažujú. Medzi hlavné patria nízke náklady, žiadne davy a sopečné dobrodružstvá. Nikaragua patrí medzi najlacnejšie krajiny v strednej Amerike. Doslova za párt eur sa tu dá kráľovsky najesť alebo si zabezpečiť krásne ubytovanie. Na rozdiel od vyhľadávanejších turistických destinácii, napríklad susednej Costa Ricy, sa tu nemusíme tlačiť medzi stovkami ľudí. Mnohé pláže, napríklad San Chuan del Sur, má človek takmer pre seba. Zlatý klinec dovolenkového programu tvoria tunajšie sopky. Je tu možnosť vyskúšať si volcano boarding (zjazd sopky na doske) alebo nočné pozorovanie lávy priamo v kráteri. Sú to zážitky, ktoré vytvárajú spomienky na celý život.

Takisto sa oplatí pribaliť si do kufra zopár nevšedných, no užitočných vecí. Patria medzi ne napríklad ľahké ľanové veci na oblečenie. V Nikarague je horúco a v polyesterovom alebo polyetylénovom oblečení sa človek veľmi rýchlo spotí. Takisto sa zíde aj nejaké staré oblečenie, pri ktorom nebude vadiť, že skončí zašpinené od popola, v prípade, že sa rozhodnete vyskúšať si volcano boarding. Tričko do vody a silný opaľovací krém sú takisto dôležité. Slnko pri mori je naozaj silné a kožu dokáže spáliť za 15 minút. Oplatí sa vyzbrojiť aj proti komárom - repelentom aj moskytériou (jemná sieť proti hmyzu). Netreba zabúdať ani na bankovky v perfektnom stave. Môže sa totiž stať, že natrhnutú alebo popísanú bankovku nezoberú.

RNDr. Peter Paľaga

učiteľ geografie